Veľkonočné šantenie

Autor: Alena Dúhová | 3.4.2012 o 10:10 | Karma článku: 8,03 | Prečítané:  289x

Pozrela som si prognózu počasia na tohtoročné veľkonočné sviatky. Vraj má byť chladno a dokonca dážď. Nostalgicky som si spomenula na úžasne teplé počasie, ktoré sprevádzalo Veľkú noc niekoľko rokov dozadu...

Po mnohých rokoch manželstva sa moja polovička presvedčila, že neobľubujem veľkonočné pobehovanie s korbáčom, neznášam fyzické násilie a nemám rada vodu inde ako vo vani. Samozrejme - hodiť ma do vane - to ho napadlo iba raz za „slobodna". Keď som mu však patrične zdôvodnila, že sa nerada kúpem v šatách, upustil, chvála Bohu, aj od tejto veselosti. Skrátka, na Veľkú noc sa u nás nešibe, nepolieva. Pohodové sviatky!

To som si myslela aj tento rok. Všetkého dočasu. Na Veľkonočný pondelok sme nášho dospelého syna zanechali vo víre „veľkomesta", teda v činžiaku pri počítači a s dcérou sme sa presunuli na vidiek. Na chalupe nám bude lepšie, usúdila som. Bolo. Teda doobeda. Slnila som sa na dvore a užívala si vysnívanú pohodu, že po mne nikto nič nechce a tak...

Dávno odbilo poludnie, bolo už pol druhej, keď niekto zazvonil. Počul to iba náš pes a ja.

„Prečo neotvoríte?" - rozčuľovala som sa na manžela a dcérku, idúc k bráne. Odomkla som. Chyba!

V domnienke, že poobede sa predsa už nič „nedeje", som sa len usmiala, keď do dvora vtancovali veselým krokom Roman s Alinkom, synovia našich známych. V radosti svojich 19 a 20 - tich rokov začali: „Tetuskaaaaaaasibyrybymasnerybydajtevajcaodkorbaca...!"

Kým som stačila zavrieť bránu, vyliali mi na hlavu vedro studenej vody. Nezmohla som sa na slovo, voda bola z obecného vodovodu, studená ako ľad.

„No, teda chlapci, ďakujem pekne!" - zalapala som po dychu. Pes Ťapka zaliezla do búdy, mačka Cilka utiekla do kuchyne s naježeným chvostom aj s dcérou Veronikou, manžel sa smial medzi dverami od kuchyne. Tak on si nedovolil poliať ma a - chlapci toto!

Pre istotu na mňa vyliali ešte jedno vedro - aby som vraj bola cely rok zdravá - a s pocitom dobre vykonanej prace, s úsmevom na perách, pokojne čakali na vajíčko. Dala som každému čokoládové a k tomu 5 korún, čo bolo, ako mi povedali, tunajším zvykom. Môj manžel ma nebránil, len sa rehotal.

„Teraz choď a oblej ich mater, keď si taký múdry!" - zahorela som túžbou po pomste. Išiel. Veď bývajú iba cez ulicu.

Len čo zmizol aj s chalanmi, ktorí si nechceli dať ujsť tu švandu, že im ujo poleje práve suchú mamu, ja s Veronikou sme nachystali za bránu vedro s vodou. Prezliekla som sa do suchého a išli sme aj my dve za nimi „na kávu". Posedeli sme, popili, pochválili tohtoročné veľkonočné počasie, výnimočne pekné a teplé, aké sme nepamätali už veľa rokov dozadu a vrátili sme sa spokojne späť „na chalupu".

Odomkla som bránu, manžel vošiel do dvora a kým sa stihol obzrieť, vyfasoval spŕšku studenej vody. Bola som rýchla, presná a vôbec nie škodoradostná - len som mu názorne predviedla, aké to je, byť na Veľkú noc ženou!

Na dvore sa potom, vedľa seba na šnúre, svorne sušili naše tričká. Vetrík ich pohojdával pod jarnými lúčmi slniečka. Najviac sa smiala naša malá dcéra. Tento rok obišla celkom dobre, oblial ju iba trochu susedov Dušan, ktorého vpustila do dvora.

Nepáči sa mi však jedna vec. Manžel niečo šomral o odplate a vedre so studenou vodou. Mám rok na to, aby som ho presvedčila.....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?