reklama

Ja sa z tej mačky zbláznim!

Strihala som koberec. Prečo? Kvôli Cecílii. Cecilka je naša stará pani mačka, ktorá je po dvoch operáciách a u nás žije asi desať rokov. Na mačací prepočet je to sedemdesiat, takže sa k nej správame, ako k dôchodkyni.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Má privilégium ležať v kuchyni v kresle či na stoličke, na svojej poduške a mlieko dostáva extra v miske pri šporáku. Hlavne večer, keď už chlad zalieza ako tenký had do všetkých dier nášho starého domu. Obyčajne sa zvinie do klbka, leží a pradie ako .... Ako čo vlastne mačky pradú? Tento charakteristický zvuk sa nedá prirovnať snáď k ničomu konkrétnemu. Každá z našich mačacích dám pradie inak, ale samozrejme, Cilka vrní najkrajšie!
- Mama, ona je krásna! Já ju miľujem! – rozplýva sa nad jej hodvábnou srsťou dcéra.
Napadne ma, že možno o pár mesiacov sa bude rozplývať nad zamilovaním sa do niekoho iného... Zatiaľ je to v pohode.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dočítala som sa, že vraj kedysi dávno, pradávno, keď život ešte iba vznikal v svojej podstate, existovala vo vesmíre jedna prekrásna planéta. Táto planéta bola však odsúdená na zánik a jej vysoko inteligentní obyvatelia dostali od Najvyššieho na výber – buď zaniknú vo forme, v akej žili doteraz, alebo prijmú inú formu života, do ktorej sa budú vteľovať ich duše. Zvolili si druhú alternatívu a odvtedy sú mačky na Zemi. Ich úlohou je sledovať ľudské konanie. Ako sa ľudstvo vyvíja, ako napreduje alebo stagnuje vo svojom duchovnom vývoji.

Mačky nás, spod svojich šikmo prižmúrených viečok, pozorujú. Vysielajú signály do vyšších sfér a iných rozmerov, ďaleko, vysoko, až k vesmírnemu zdroju. Telepaticky sa dorozumievajú nielen medzi sebou, ale aj s človekom. Keď zomrú, ich duše putujú do mačacieho astrálu, a tak ako naše, vracajú sa znovu a znovu na planétu Zem...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetko toto ma ale nestihlo napadnúť, keď ma napadla moja dcéra. Vletela do kúpeľne, kde som sa kúpala a s krikom mi strčila pod nos malý koberček. Čo bolo na ňom, som vzápätí zacítila! Tento raz som vyletela ja. Z vane priamo na studené dlaždice. Dcéru som bleskovo vypoklonkovala aj s koberčekom na dvor. Ona bola schopná ponoriť ho ku mne do vane!?
- Veď to musíme oprať na dvore, ty Dorota! – rozčuľovala som sa zaväzujúc opasok na župane. Bolo po večernej idylke.

- Mama, ty si zabudla dať Cilu na dvor. Nechala si ju v kuchyni! – jačalo moje „milučké“. Rukou som jej zapchala ústa. Ticho!

Cecilka čušala zamaskovaná na stoličke pod stolom a ja som na ňu celkom zabudla. Zohrievala sa tam, ako každý večer. Neskôr asi chcela ísť von, zamravčala, ale ja som ju v kúpeľni nepočula. Rozbehla sa preto za Nikou cez obývačku do detskej izby, aby ju pustila von oknom, ale tá mala zatvorené dvere. Tak sa pri nich, chúďa, vyšpinila! Na malý červený koberček.
Bohužiaľ nezasiahla iba ten, ale ušlo sa aj veľkému, na ktorom ležal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Manžel už spal, akcia musela prebehnúť v tichosti a rýchlo. Zobrala som nožnice a vystrihla z koberca voňavý pásik. Našťastie to bolo pri stene. Vyhodila som odstrižok do kontajnera na dvore. Malý koberec som vyumývala pod hadicou na dvore, zavesila sušiť a obývačku som navoňala sprejom. Druhým malým koberčekom, rovnakej farby ako ten mokrý vonku, sme spolu s mojou dcérou zamaskovali chýbajúcu časť veľkého koberca. Kvetináč s palmou tomu dal korunu! Ufff!

Pod sprchou som rozmýšľala, že mačky majú predsa len jednu vlastnosť, ktorá mi na nich vadí... Že to ich ho..... strašne smrdí!

Asi za tri dni vyvážali v našej dedine odpad. Bolo treba previesť kontajner pred dom k ceste, aby ho smetiari vysypali do smetiarskeho voza a odviezli na skládku. To robieva môj manžel. Na kýho čerta sa musel pozerať, čo vyhadzujeme?! ...

Alena Dúhová

Alena Dúhová

Bloger 
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Alena Dúhová. Narodila sa ako Alena Roubalíková 15. marca 1956 v Dřevohosticiach - malom mestečku na hranici severnej a južnej Moravy. V súčasnosti žije na Slovensku. Je spoluzakladateľkou Literárneho klubu Trnava. Zoznam autorových rubrík:  SpomienkyMongolskoBajkalPoéziaKorálky mého dětstvíLiterárny klub TrnavaNedeľná chvíľka poézieVerte - neverteSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu