reklama

Lepšie je sa narodiť v Changai baranom ... 1/2

Prečo? Tiež som sa pýtala a môj muž rozprával, tento raz o tom, ako jedno mongolské príslovie hovorí, že lepšie je sa narodiť v Changai baranom ako v Gobi človekom. Keďže tam bol on a nie ja, neostávalo mi iné, ako mu veriť...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Centrálne pohorie Mongolska, ktoré sa nazýva Changai patrí do stepnej zóny. To znamená, že hoci tu nie sú stromy, kopce nachádzajúce sa v nadmorskej výške od 1500 do 4500 m/n.m. sú krásne zelené, zatrávnené. Preto je v Changai baranom hej! Samozrejme nie len baranom, ale aj koňom, ťavám a všetkým živočíchom, ktorí sa trávou živia. Miestni obyvatelia tu chovajú obrovské stáda dobytka. Asi preto vzniklo citované príslovie. V Gobi je umenie prežiť, zatiaľ čo tu je hojnosť potravy pre zvieratá a tým aj ľuďom sa žije ľahšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Príslovie však nič nehovorí o návode na používanie púštneho domorodého auta nazývaného ťava. A tak, hoci sme takmer všetci boli držiteľmi vodičských preukazov, nebolo nám to teraz nič platné. Vyfasovali sme ťavy a zopár koňov od domorodcov, samozrejme s tým, že ich ani nenapadlo, že by sme eventuálne nevedeli s nimi narábať. Uprosili sme ich aspoň na rýchlokurz ťavojazdy.

Potrebovali sme sa dostať do priesmykov pohoria Changai a preskúmať jeho rokliny a údolia. Naše auto nebolo schopné plánovaný úsek cesty prejsť, preto nám miestni obyvatelia ochotne zapožičali kone a ťavy. Auto sme poslali okružnou cestou poza kopce a vydali sme sa preskúmať nedostupné miesta. Na svojom putovaní sme tak mali prejsť pohorie, zozbierať vzorky hlodavcov, čo bolo náplňou našej práce a na opačnej strane za kopcami nás malo čakať auto, ktoré zatiaľ asi tristo kilometrovou okľukou pohorie obíde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S koňmi sme si vedeli rady, ale ťavy?! Mongoli nám odovzdali zvieratá a ani vo sne ich nenapadlo, že naše európske zadky nikdy nesedeli medzi ťavími hrbami! Už sa s nami lúčili, keď kolegu Mateja našťastie napadlo spýtať sa: „A ako sa na tom šoféruje?“

Neveriace pohľady na obidvoch stranách, no nakoniec sa Mongoli dali presvedčiť a rúchlokurz začal. Prvý sa pýtal Matej, preto hneď nastúpil na výučbu. Ťava sa zložila na zem, kolega na ňu chcel nasadnúť ako na pánsky bicykel (s rúrou), pravou nohou urobil ladný oblúk ponad zadný hrb. Pritom nechtiac kopol nohou do hrbu a ťava zručala. Zľakli sme sa a pre istotu zaradili krok vzad. Ťava reve ako krava, ba ešte horšie! Prvý šok z výučby Mathias po chvíli prekonal a skúsil nasadnúť ako na dámsky bicykel – nohou prešiel pomedzi hrby. Šťastlivo dosadol na hrubú deku, ktorú mala ťava prehodenú cez svoje dva hrby tak, že otvormi bola prevlečená cez ne. Gazda ťavu zdvihol a Maťovi podal volant - tenkú šnúrku špagáta vedúcu od drievka, ktoré malo zviera v nose. Ťava sa pohla dopredu, kolega sa usmieval, lebo sedelo sa na nej veľmi pohodlne. Netrmácala sa ako kôň, patrí medzi takzvané inochody, posúva najskôr pravú prednú a pravú zadnú nohu, potom ľavú prednú, ľavú zadnú. Tým nevzniká hrkotajúci efekt ako na koni. Ťava sa ladne kolíše ako púštny koráb, čo je veľmi príjemné. Maťko so špagátikom v jednej ruke kočíroval zviera a to pomaly pochodovalo do neznáma. V tom ho napadlo, že by už mohol zabočiť a urobiť kruh späť k nám. Nevedel však ako!? Kričal - čihi hot, prrrr ty kur... a podobne neslušnosti. Spanikáril, lebo si myslel, že ho ťava odnesie boh vie kam. Mongoli sa váľali smiechy po zemi! No, my tiež, lebo najlepšia radosť je škodoradosť. Po tristo metroch zúfalého vyrevovania o pomoc, jeden z domorodcov vyhupol na koňa, pricválal k nemu, milú ťavu otočil, ta sa vrátila a sklonil ju na zem. „Ďalší!“ – zavelil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odopreli sme pokračovanie rýchlokurzu, pretože nám neboli celkom jasné fígle, ako toto vozidlo riadiť. Mongoli nám vysvetlili, že ak šnúrka ide pomedzi uši ťavy rovno je – rovno vpred - „hijóó!“, keď ju prehodíš cez ľavé ucho – ide „čihí“ teda doľava, cez pravé ucho „hot“ doprava. Keď chceš zostupovať, prehodíš šnúrku ťave pred nos a prípadne povieš ešte „čísss“ – a ťava sa poskladá. Už skôr sme si všimli v stáde ťavy s drievkom v nose a teraz sme pochopili, že to sú tie, na ktorých sa jazdí. Na drievko sa uviaže špagát = opraty a môžete cestovať. Zvieratá, ktoré nemajú drievko, na tých sa jazdiť nedá. Buď sú to polodivé samce vyčlenené pre chov, alebo aj samice iba na tento účel. Po takomto poučení som sa na ťave bez obáv uvelebil aj ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 (takto jazdia na ťavách domorodci)

Prešli sme dokopy asi tridsať kilometrov, za kopcami nás už čakalo naše auto. Zložili sme náklad z ťav a koňov, potľapkali sme ich a zvieratá sa samé vrátili cez kopce nazad k svojmu pastierovi. Majú vynikajúci orientačný zmysel a pastier sa ani trochu nebojí, že by sa mu nevrátili. Na jedno sedlo sme priviazali fľašku s vodkou, čo bolo jednak poďakovanie i vyrovnanie faktúry za prepravu.

Ťavám cez zimu narastie hrubá vlna, ktorá na jar postupne celá zlezie a robia sa z nej veľmi jemné priadze. Pretože pastieri nechcú aby sa roztratila po pastvinách, oblečú zvieraťu čudný „kabát“, podobne ako paničky v meste obliekajú svojich psích maznáčikov. Keď prejde jar, dajú „kabát“ dolu aj s vlnou. Z vlny tkajú pulóvre a iné potrebné veci. Pre Mongolov má ťavia srsť veľký význam aj pri zatepľovaní jurty, pretože v zimnom období teplota klesá na mínus 40-50 stupňov. Pod vrchnou bielou plachtou obalia jurtu niekoľkými vrstvami hrubého ťavieho filcu. Vyrábajú ho doma tak, že vrstvu ťavej vlny utĺkajú drevenými tĺčikmi až sa stmelí dokopy a vytvorí filc.

Raz som si priniesol zo pár kíl ťavej vlny domov na Slovensko. Chcel som ju dať do pradiarne utkať na vlnu a potom aby mi z nej mama uštrikovala sveter. Prišla mi však odpoveď, že priadza je veľmi jemná, že naše stroje ju nedokážu spracovať. Nakoniec do nej pridali ovčiu vlnu, tým sa stala síce pevná, ale pichľavá ako čert!

Z nasledujúcej výpravy do Mongolska som si priniesol „karimatku“ z ťavej vlny a jeden ručne pletený pulóver. Cez zimu mi labužnícke slovenské mole zožrali oboje! Bola to pre nich chutná delikatesa a ja som zase nič nemal!

Alena Dúhová

Alena Dúhová

Bloger 
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Alena Dúhová. Narodila sa ako Alena Roubalíková 15. marca 1956 v Dřevohosticiach - malom mestečku na hranici severnej a južnej Moravy. V súčasnosti žije na Slovensku. Je spoluzakladateľkou Literárneho klubu Trnava. Zoznam autorových rubrík:  SpomienkyMongolskoBajkalPoéziaKorálky mého dětstvíLiterárny klub TrnavaNedeľná chvíľka poézieVerte - neverteSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu