reklama

... ako v Gobi človekom! ... 2/2

Druhú časť mongolského príslovia – „Lepšie je sa narodiť v Changai baranom ako v Gobi človekom!“ potvrdzuje rozprávanie môjho manžela o nezvyčajnej tlačenici pri studni! Hádajte s kým sa tam pretekal o životodárne kvapky vody?!...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu


Nadskakovanie na korbe nášho nákladiaku a narastajúca horúčava nás aj tento raz utrmácali do driemot. Akým zázrakom sa v teréne orientoval Bast, mongolský šofér, sme vždy obdivovali. Teraz mlčky v polospánku. Zato on bol čulý.
„Jazero!" – výkrikom nás prebral z driemot.
„Hmmm, tak v tomto jazere sa kúpať veru nebudete!“ – zmrazil naše nádeje profesor Cendsuren.

Nádherné strieborné jazero pred nami vzbudzovalo priam fyzickú túžbu skočiť do jeho vôd. Vedeli sme, že voda býva zvyčajne teplá a veľmi neosvieži, studená tu býva iba spodná voda, no i tak sme sa tešili ako malé deti. Profesor dobre prečítal naše myšlienky, ale musel nás sklamať. Po chvíli sme pochopili prečo. Jazero bolo podozrivo krásne, vlnilo sa, hoci na jedinom strome v našej blízkosti sa ani lístoček nepohol. Plávali v ňom ako loďky okolité kopce, dokonca sme zazreli aj plachetnicu a ostrovčeky! Fatamorgána!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A bolo po nádeji na kúpanie. Naše auto sa premenilo na jeden z plávajúcich ostrovčekov, všetko okolo sa hýbalo. Bast pridával plyn, ale akoby sme stáli na mieste. Jazero sa iba labužnícky prevaľovalo z boka na bok, vpredu ustúpilo, za nami sa zatvorilo. Zvláštny pocit. Človek si vie rozumne zdôvodniť, čo to taká fatamorgána je, ale keď sa dostane do jej náručia, akoby sa pohyboval v neskutočnom svete!

S fatamorgánou sme sa v Mongolsku stretli viac krát. Z takéhoto stretnutia pre nás vyplývali dve možnosti – buď ísť na slepo a cestu doslova vyhmatať, alebo počkať až sa vzduch ochladí. Fatamorgána vzniká vo veľkých horúčavách vlnením vzduchu a môže úplne zahatať cestu. Ako hrubá stena. Cez fatamorgánu nie je vidieť a tak sa nedá orientovať ani v rovinatom teréne ani pri hľadaní priesmyku v okolitom venci hôr. S cestovaním je koniec, naokolo je iba vlniaca sa hladina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Profesor rozhodol, že počkáme. Večer sa blížil a bolo rozumnejšie vyčkať do rána.
„Utáboríme sa pri studni!“ – zavelil Cendsuren.
Bast šliapol na plyn. Ako chcel náš „jasnovidec“ nájsť studňu sme teda netušili. Nezostávalo nič iné, len sa spoľahnúť na jeho inštinkt.

Utáboriť sa pri studni, to nebol zlý nápad. Niekde sú na trase karaván v Gobi vyhĺbené studne na každých sto až dvesto kilometrov. Šťastena bola na našej strane, natrafili sme na pomerne novú studňu, takú aké sú v maďarskej puste. Stavali ich experti z Maďarska a ich tajomstvo sa ukrýva v šróbovom systéme čerpania vody z veľkých hĺbok. Uvažovali sme, aká voda v nej bude.
„Bude sladká!“ - prehovoril náš mongolský „prorok“ Bast.
Mohla byť však aj slaná. Ďalšia zvláštnosť v Gobi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Raz sme táborili u jazera, ktoré malo v jednej polovine vodu sladkú, v druhej slanú. Mohli sme si vybrať v ktorej časti sa chceme kúpať. Na mape bolo toto jazero dokonca vyznačené dvomi farbami. Išlo o jedno z jazier Mongolskej kotliny veľkých jazier. Anomáliu spôsobujú okolité pohoria a keďže v Mongolsku je iba jedno povodie – rieky Selenga, ktorá vteká do jazera Bajkal, tak v ostatných kotlinách sa nachádzajú aj jazerá slané ako moria. Voda do nich priteká a iba sa odparuje, neodteká. Časť vody sa teda vyparí, časť vsiakne do podzemia a viaže soli, ak ich hornina obsahuje. Môže sa preto stať, že neveríte vlastným očiam, keď zbadáte pred sebou žiariť krásne hladké „klzisko“. Len mať so sebou korčule! Prídete bližšie a zistíte, že to nie je žiadne zamrznuté jazero, ale jazero soli. Pohorie má mesačný vzhľad, sú väčšinou vulkanického pôvodu a obsahujú veľa sodných a draselných solí, ktoré sú ľahko rozpustné. V období dažďov voda stečie do kotliny a vytvorí dočasne jazero. Keď sa voda vyparí, soľ zostane a vytvorí vernú kópiu zamrznutej plochy. Niektoré „klziská“ sa neskôr premenia na soľné bane s výdatnou zásobou soli. Boli sme prekvapení aká ťažba tam môže byť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 (na tomto mieste nás už čakali ...)

Šťastne sme sa teda dostali z opojnej náruče fatamorgány a zastali pri vytúženej studni. Široko ďaleko ani živej duše, iba všade prítomný vietor rozfukoval okolitý piesok. Vystreli sme si kosti a s chuťou sme začali krútiť železným bidlom a obchádzať studňu v pomalom kruhu. Do ticha sa ozýval iba škrípavý zvuk šróbu, ktorým sa voda dostávala vyššie a vyššie k našim netrpezlivým smädným ústam.
„O chvíľu dostaneme hostí“ – kľudne poznamenal Bast.
Tento raz ma jeho pokoj s akým predniesol svoju predpoveď vážne nahneval. Smädný, zaprášený z dlhej cesty, ustato som tlačil železný drúk pred sebou a on si sníva o návšteve! Radšej keby pomohol. Vo vzduchu bolo cítiť napätie. Naše oči sa netrpezlivo upierali na studňu a čakali, kedy sa objavia prvé kvapky vody. Po chvíli tých dychtivých očí bolo hádam päťdesiat, možno sto – a pre všetky neexistovalo nič iné – iba voda, ktorá centimeter po centimetri stúpala hore!

Obrázok blogu

No, a potom – kto zaváha, ten sa nenapije! Takú tlačenicu u studne som v živote nezažil! Lenže pretláčajte sa so smädnou ťavou, ktorá je oveľa väčšia a odhodlanejšia vybojovať si dúšok životodárnej vody! Škrípavý zvuk vychádzajúci zo studne, keď niekto začne krútiť jej šróbom, priláka zvieratá zo širokého okolia. Svoj jemný sluch majú perfektne vycvičený na tento zvuk a v momente si to namieria k studni. Mlčky zastanú, nehybne sledujú každý váš pohyb, až voda vyjde na povrch a potom sa bez ohľadu na to, či sú v poradí, alebo nie - chcú napiť. Slabší ľudskí jedinci sú odstrčení a nemajú šancu. Tlačenica pri studni je väčšia ako na futbalovom zápase! Niet sa čo čudovať, veď niektoré stáda putujú za vodou päťdesiat až sto kilometrov denne!

Obrázok blogu

 (tieto ťavy majú drievka v nosoch - dá sa na nich teda jazdiť)

Milé ťavy sme slušnému správaniu tento raz nenaučili. Jedno som si však zapamätal – musím byť múdrejší a s nabraním vody sa riadne poponáhľať, ak sa chcem napiť! Ťažko sa ťave vysvetľuje, kto je pánom tvorstva, keď je smädná možno viac ako ja.

Pochopil som tiež, prečo sa hovorí „smädný ako ťava“ a musel súhlasiť so starým mongolským príslovím. Veru, ťažké je byť v Gobi človekom!

Obrázok blogu
Alena Dúhová

Alena Dúhová

Bloger 
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Alena Dúhová. Narodila sa ako Alena Roubalíková 15. marca 1956 v Dřevohosticiach - malom mestečku na hranici severnej a južnej Moravy. V súčasnosti žije na Slovensku. Je spoluzakladateľkou Literárneho klubu Trnava. Zoznam autorových rubrík:  SpomienkyMongolskoBajkalPoéziaKorálky mého dětstvíLiterárny klub TrnavaNedeľná chvíľka poézieVerte - neverteSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu