reklama

Jak sem Petrovatému vajca zašíval

Verte, neverte, tak som počula... „Co povíš, Jóžu, vůně jak v zelovocu?!“ Ležali sme v malom potoku, ktorý lemoval zradnú zatáčku v Stupave. Okolo nás porozhadzované zelerové hlavy s našuchorenou vňaťou tak, ako povypadávali z rikše. Hladko sme pristáli v blate a naša poctivo nakradnutá korisť za nami. Skrátka, najprv sme leteli my, nasledoval zeler.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Hviezdičky na jesennom stupavskom nebi na nás priateľsky žmurkali, ale nám nebolo do smiechu. 

„Dobrí ludé sú tu na Záhorí, co povíš, Jóžu?! - pochvaľoval si Petrovatý, keď nám zopár oneskorencov miestnych občanov podalo pomocnú ruku, vytiahli nás z potoka a aj zeler nám pozbierali a naložili na rikšu.  

Môj známy Petrovatý pochádzal zo Záhoria a bratislavská slovenčina bola v jeho prípade iba slabým náteron na pôvodnej farbe typického záhoráckeho dialektu. Vznikla tak zvláštna zmes dialektov, spisovných i nespisovných výrazov, ktorú ani neviem presne napodobiť. V Bratislave žil už niekoľko rokov, v malom pivničnom byte na Štajnerke. Hoci bol absolventom štyroch tried základnej školy, disponoval zdravým sedliackym rozumom a prirodzenou inteligenciou. Ako sa hovorí „mal filištróna“. Pôvodným povolaním bol vrátnik, súčasným pytliak. Alebo opačne? Príležitostne vykonával obidve profesie súbežne.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Až na teho nepodarka mojeho kamaráda! Tólko do mňa hustil, že vráj dondi si nabrat vitamínů na zimu pre celú rodzinu!“ – nadával, keď staval našu vykoľajenú rikšu na všetky tri kolesá.

Petrovatého rikša bol skúter ČéZet - modifikácia rikša, tak sa oficiálne volalo toto vozidlo. Vpredu malo jedno koleso, vzadu dve. Vzadu bola aj malá plošinka, kde sme mohli naložiť náklad. Vozidlo však nemalo veľkú stabilitu, najmä v zatáčkach. Takže nás elegantne vyklopilo do potoka.

„A ešte si tam k temu zelé priviaže psyská, aby mu ho strážili. On sa vyparí jak pára nad hrncem a gde ho má potom člověk hledat?!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozčuľoval sa vcelku oprávnene, pretože sme uverili sľubom a vybrali sme sa pre kapustu do Stupavy, kde ju jednotné roľnícke družstvo pestovalo vo veľkom. Samozrejme večer, aby nás nikto nevidel. Čo sme však nevideli my, bol jeho kamarát, ktorý zrejme sedel niekde v krčme. Naukladanú kapustu v pyramídach na poli zabezpečil tak, že okolo nej priviazal asi päť psov a tí nepustili nikoho do svojej blízkosti. Kapusta bola v bezpečí.

„Ešte, že si uvidzel ten zeler! Aj ten se zíde!“ – hundral Petrovatý a pripevňoval zvyšok nákladu na rikšu.

Skutočne, zeler bol kúsok od kapusty, v debničkách a mimo dosah psov. Tak sme si nabrali aspoň tejto plodiny, keď už sme chceli vitamíny „na celú zimu“, ako hovoril.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Dnes už starý Petrovatý nežije, ale spomienky na huncútstva, ktoré sme spolu zažili ma rozosmejú aj po rokoch. Keď som ho spoznal, bol odo mňa o dobrých 20 rokov starší, ale obľúbil si ma a dôveroval mi. Ja som bol zasa nepokojná krv a ochotný ísť s ním do akcií, pri ktorých „adrenalín riadne stúpal v krvi“. Že to koľkokrát dopadlo nie na náš obraz a tak ako by sme želali, nás neodrádzalo. Písali sa vzdialené komunistické roky našej krajiny....  

Už bol večer, keď sme dorazili do jeho bytu v Bratislave.

„Ty, Jóžu, nejak mám tu pravú gacu furt mokrú“ sťažoval sa Petrovatý. Nebolo to od pocikania, ani od vody, ale bola to krv. Bližšou ohliadkou svojho tela Petrovatý zistil, že ako letel cez riadenie, keď sme nevybrali zatáčku, natrhol si o plynovú páku na ridítkach – vajce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No, ale čo teraz?

„No, co fčúl? Coby, šak si dochtor, nebo néé?! Tak mi ich zheftuješ!“

„Áno, som doktor, ale ja som doktor prírodných vied a nie lekár!“ - oponoval som.

„To je jedno, dyž si dochtor, toš to zvládneš! Tu máš bílú cvérnu a pod mi to zašit! Šak´s preparoval ftáků, néé?“

Moje argumenty neobstáli, dali sme si trochu anestézie v podobe domácej pálenky a tak som mu tie vajca zašil. Až potiaľ bolo všetko v poriadku, môj kamarát išiel spať, ja som odišiel domov.  

Ráno však situácia vyzerala zrejme inak, lebo potom mi rozprával, že sa zobudil a že ho to bolelo. Muselo asi veľmi, pretože dobrovoľne išiel do nemocnice. Petrovatý si nikdy nelámal hlavu s úradným postupom, a preto si to namieril priamo na operačný sál.

„Predstav si, Jóžu, jak sem tam vešél, hned všeci zhíkli a bol sem venku. Ale jeden dochtor bol taký slušný, vyšél za mnú na chodbu a že co sa mi stalo a co ma to napadlo, ked oni operujú?! Tak sem mu rekél, co se mi pritrafilo a hned sem byl na vozíčku spátky na sále! Ani sem se nestačil nadýchnút – už sem neměl gace. Taková to byla rýchlost! Poprezýrali mně, skonštatuvali, žeś to dobre zašíl, postríkali mi vajca jakýmsi sajrajtem, vajcá mi porád horeli a než sem stihél zaprotestovat, už sem byl na izbě. Nezmohel sem se na slovo. Len tak čuším a kukám, po pravej strane jedén umíral, po lavéj strane další scene, no já tu nebudu! Eném sem tak kukel, gde mi dali hadry. Pocichúčky jak myška sem se vyparil z izby a hybáj domof!"   

"Len sem si vydýchel – už u mňa boli! A že vráj, to nemóžete, vy ste pacient, z nemocnice vás musí pustit dochtór a co já vím, co do mňe hustili. Potom mi strčili pod nos jakýsi papír a že ked ho podpíšem, móžem ostat doma. Tak sem podpísal a stratili sa jak gáfer! Už sem ich nezajímal!“  

Po pár dňoch som Petrovatému stehy vytiahol. Úraz na ňom žiadne trvalé následky nezanechal, pretože len čo sa vylízal z tejto šlamastiky, už ma navádzal na ďalší výlet.

„Ty, Jóžu, vím gde majú krásnych moráků! Co povíš, pudeme se tam mrknút?!“  

No, povedzte, kto by mu odolal ?....  

Alena Dúhová

Alena Dúhová

Bloger 
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Alena Dúhová. Narodila sa ako Alena Roubalíková 15. marca 1956 v Dřevohosticiach - malom mestečku na hranici severnej a južnej Moravy. V súčasnosti žije na Slovensku. Je spoluzakladateľkou Literárneho klubu Trnava. Zoznam autorových rubrík:  SpomienkyMongolskoBajkalPoéziaKorálky mého dětstvíLiterárny klub TrnavaNedeľná chvíľka poézieVerte - neverteSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu